Náreky

Prežívanie vedomia hriechu skrze utrpenie

Nocou stále žalostím,

Slzy mi kanú po lícach.

Zostala mi len trpkosť.

Priveľmi som hrešil,

Preto som sa stal nečistým.

Poškvrna lipne na okraji môjho rúcha.

Všetci mnou pohŕdajú,

Lebo videli moju nahotu.

Klesol som

A nieto toho, kto by ma potešil.

Oheň prenikol do mojich kostí,

Som vydaný pustošeniu.

Nariekam a odvraciam sa...

Vystieram svoje ruky,

No nikto ma nepoteší.

Moje očI ronia slzy,

Lebo ďaleko je odo mňa môj tešiteľ.

Pán ma pošliapal ako vo vínnom lise.

Vzoprel som sa jeho slovu

A on je spravodlivý.

Nuž, počujte všetky národy

A pozrite na moju bolesť:

Mnoho je mojich vzdychov

A moje srdce je zmorené

Za všetky moje priestupky...

Vnútorný hlas

Volaj zo srdca k pánovi,

Stonaj,

Prelievaj slzy,

Nech tečú ako potok,

Dňom I nocou neustávaj,

Nech neochabne zrenica tvojho oka.

Božia milosť zjavená zúfalému

Prejavy hospodinovej milosti neprestávajú.

Nekončia dôkazy jeho zľutovania.

Každé ráno sú nové,

Nesmierna je tvoja vernosť.

Moja duša vraví:

Môj podiel je hospodin,

Preto budem čakať na neho...

Dobrý je boh vočI tým,

čO v neho dúfajú,

VočI dušI, ktorá ho hľadá.

Dobré je v tichosti čakať

Na hospodinovu pomoc

Veď pán nezavrhuje naveky,

Ak zarmúti, zľutuje sa

Vo svojej veľkej láske,

Pretože neponižuje a nezarmucuje

ľUdských synov z rozmaru.

Vnútorný hlas

Keď niekto nohami šliape

Po všetkých väznených v zemi,

Keď sa prekrúcajú ľudské práva

Pred tvárou najvyššieho,

Keď sa krivdí človeku pri jeho súdnom spore,

čI to pán nevidí...?

Na čo sa môže sťažovať živý človek?

Leda tak na každý svoj hriech.

Preskúmajme a preverme naše cesty

A vráťme sa k tomu, ktorý nás stvoril!

Pozdvihnime srdcia na dlaniach k bohu na nebesiach!

My sme sa spreneverili a boli sme spurní,

A ty si neodpustil

Prežívanie vedomia hriechu skrze utrpenie

Hrôza a pasca na nás čakala,

Spustnutie a skaza.

Môj život umlčali v jame,

Privalili ma kameňom,

Naliali mi vodu až na hlavu,

Takže som povedal: Som stratený!

Skryl si sa v hneve a prenasledoval si nás,

Zabíjal bez súcitu.

Skryl si sa v oblaku,

Aby k tebe neprenikla modlitba.

Smeti a odpad si z nás urobil medzi národmi.

Sme poodhadzovaní ako hlinené nádoby,

Rozbité džbány z hrnčiarových rúk.

Priveď nás k sebe, bože,

A my sa vrátime.

Obnov naše dni ako boli za starodávna.

Azda si nás úplne zavrhol?

Tak veľmi sa hneváš na nás?